Čarovné divadlo sekúnd

Autor: Miroslava Bartalová | 14.9.2015 o 11:13 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  116x

Napĺňa z času na čas aj Vás ten skoro až slovami neopísateľný pocit pokoja? Jednoducho sa nadýchnete a vaša myseľ je čistá, na nič nemyslíte. Vaša potešujúca starosť je iba jedinečný, prítomný moment, ktorý už nikdy viac nebude...

Začnete značne vnímať veci okolo seba. Myslím tým naozaj veci okolo seba. Z väčšiny času totiž človek žije svoj život iba v hlave! A to je ten problém...

 „Kedy mám zajtra to stretnutie? Stihnem vôbec ísť na obed? Máme doma nakúpené? Erika má meniny, musím kúpiť darček!“ Tok neustálých myšlienok, ktoré zaplavujú našu myseľ. Nie len po fyzickej práci je nutné dať svojmu telu odpočinok. Samozrejmosť by to mala byť aj pri našom rozmýšlaní. Každý človek však svoj malý únik z reality realizuje inak. Mnohí sa rozhodnú športovať a tým si svoju myseľ vyčistiť. Mne osobne po dlhom dni v prednáškových a seminárnych miestnostiach stačí na odreagovanie jednoduchá prechádzka v parku. Množstvo divadelných výkonov nám poskytuje už len obyčajná ulica. Je plná hercov, ktorí si žijú svoje vlastné životné predstavenie. My však môžeme byť ich malou súčasťou.

Pri mojej prechádzke sa často zadívam na obyčajných psov. Stvorenia, ktoré dokážu svojou prítomnosťou rozžiariť nejednu, nie len detskú tvár. V tom momente si uvedomím ich hodnotu. Páničkovia hádžu rôzne predmety, aby im ich zasa o pár sekúnd ich verní priatelia znovu vrátili celé uslinatané. Pousmejem sa ako si jedna slečna celá zhrozená obzerá svoju krásnu čerstvo uslintanú dlaň.

Z hlboka sa nadýchnem čerstvého vzduchu a sledujem ako sa vietor opiera o listy stromov. Posledné slnečné lúče dodávajú parku oranžové odtiene, ktoré dotvoria atmosféru prichádzajúcej jesene. Zrazu preciťujem, každý jeden krok, ktorý moje nohy vykonajú. O pár metrov ďalej sledujem dve postaršie dámy ako s veľkým očarením sledujú dvoch mužov, ktorí predvádzajú svoje akrobatické umenie v podobe niekoľkých premetov a iných figúr na zelenom trávniku. Kým sa dostanem na koniec parku odkiaľ to mám už iba pár krokov k môjmu bytu svetlá pouličných lámp začnú svoju nočnú jazdu po celom meste. Ruch z celého pracovného dňa pomaly ustáva a mesto sa ponára do očarujúceho ticha.

Prichádzam domov a až vtedy sa pristihnem, že som vôbec nemyslela na všetky moje povinnosti a každodenné starosti, ktoré trápia snáď každého. Môj únik z reality sa dokonale podaril a ani som si to neuvedomovala. Na pár minút som sa cítila konečne slobodná, ničím nerušená. Sprevádzala ma iba prítomná chvíľa. Človek totiž nič iné nemá, iba svoj prítomný okamih. Ľudia ich veľmi často zanedbávajú ba až ignorujú. Z toho vyplýva častá nervozita, vnútorný nepokoj a vo veľkej miere aj hádky, ktoré nás v živote prenasledujú.

Najlepšie by bolo ten fascinujúci pocit prirovnať asi k začínajúcej láske. Tú sme prežili takmer s istotou všetci. To je pocit, keď spoznávate niekoho nového. Všetku svoju pozornosť a myšlienky sústredíte iba na danú osobu. Zisťujete, že je vám s niekým strašne príjemne. Pristihnete sa ako vám myšlienky na každodennú rutinu a stres celkom ušli z hlavy. Vpustili ste do seba totiž pokoj a príjemné pocity. Vnímali ste iba daný moment. Presne takýto postup stačí aplikovať aj v ostatných veciach a zrazu začnete vnímať všetku tú krásu okolo seba, ktorú máte na dosah. Obyčajný dážď vám už viac neznepríjemný deň, pretože sa započúvate do pravidelného bubnovania kvapôčok o kapotu vášho auta. Všimete si detail ako sa vám rozleje kvapka o čelné sklo. Trochu stiahnete okienko a nadýchnete sa do krásneho, jedinečného nového dňa... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?